CieľKartuziánsky
Rád bol ustanovený ku „chvále Božej slávy“, ktorá je v tom, že nás Boh
„intímnou láskou zjednocuje so sebou“ a tak prinesieme veľa ovocia. To
je aj cieľ kresťanského života; zvláštnosť nášho Rádu je v tom, že my
nemáme žiadne iné ciele. Celotné životné usporiadanie je nasmerované k
jedinému cieľu, aby mohli členovia „usilovne hľadať, rýchlejšie nájsť a
úplne vlastniť samého Boha“ a tak prísť „k dokonalej láske“ (Pravidlá
1,4). Preto sa zriekame všetkého, čo nás nemôže priviesť k tomu
jedinému podstatnému.
SamotaJežiš povie: „Kto ma miluje,
bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. Prídeme
k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ On žije v nás so
svojim Božským životom a po svojej milosti nás premieňa
v Seba. Samota, ku ktorej sme kartuziáni povolaní, dáva ideálne
možnosti ku tomuto intímnemu združeniu. „V samote sa totiž uskutočnuje
veľké tajomstvo, sviatosť Krista a Cirkvi, ktorej najlepší priklad
je blahoslavená Panna Mária. Toto tajomstvo je vo svojej podstate
prítomné na dne veriacej duše, a samota jej pomáha ku väčšiemu
zvýrazneniu“ (Pravidlá 2,1).
Klauzúra a stálosťS výberom
omedzeného životného priestoru (klauzúra) ku vnútornej modlitbe
pripájame telo, aby tak modlitba dala Bohu úplne darovanie všetkého, na
čo má právo. Stálosť telesného bývania na určitom mieste (lat.
stabilitas loci) je podľa mnískej tradície nutná podmienka, aby sme
mohli svoje myšlienky a city ustáliť v Bohu.
Odlúčenosť od sveta„Kedže
je naša ustanovizeň vo svojej podstate nasmerovaná ku kontemplácii,
preto musí svedomite dávať pozor na svoju odlúčenosť od sveta. Vyňatí
sme z akejkoľvek duchovnej povinnosti, aj akokoľvek by bol potrebný
činný apoštolát, aby sme napĺňali naše vlastné poslanie v Kristovom
mystickom tele“ (Pravidlá 3,9).
ModlitbaKartuziáni nemáme
nejaký zvláštny vzorec na modlitbový život. Samotárske povolanie zahŕňa
dostatočnú slobodu a spontánnosťv priateľskom vzťahu
s Bohom. Popri liturgických a druhých povinných modlitbách,
mních slobodne čerpá z bohatej pokladnice katolíckej duchovnosti
čokoľvek mu pomáha ku väčšej dôvere z Bohom. Síce v
kontemplatívnom živote nie je potrebné natoľko to, čo robíme my, ale čo
Boh robí v nás. Preto nech mních “ticho počúva ritmu srdca; tak sa
naučí „otvárať dvere a okná božiemu hosťovi“ (Pravidlá 4,2)
PoslušnostNajväčšia
prekážka pri hľadaní Boha je bezpochyby vlastná vôľa, vlastné „ja“.
Jeho skúšame obetovať s pomocou poslušnosti, ktorá sa musí – ak chce
byť dokonalá – úplne rozprestrieť na vlastný úsudok. Takéto úplné
zabudnutie na seba samého, nám dovoľuje, že sa s jednoduchosťou a
odovzdanosťou dieťaťa, otvoríme pôsobeniu Ducha Svätého
a pripodobníme sa božiemu Synovi, ktorý prišiel aby splňoval
Otcovu vôľu; popri tom nás oslobodzuje o starosti o nás samých,
tiež nepokoja a smútku, ktoré ich doprevádzajú.
VieraNáš
život sa odohráva vo tme i vo svetle viery. V samote môžeme vstúpiť do
hĺbky našej viery, ktorú sme prijali od Cirkvi. Tma, v ktorej
začneme svoje putovanie vo viere, sa s postupom času zmení na svetlo
viery, ak sa otvárame k stretnutiu s Ježišom ako
zo živou osobou a umožníme, že nás úplne bude viesť On
a jeho Evanjelium. Nevidíme, čo veríme, avšak obsah viery sa nám
stáva tak prítomný, že môžeme z nej žiť. Ak sa zriekneme všetkého, čo
nie je v súlade s vierou, spoznávame hĺbku a jas toho, čo žije v našich
srdciach.
Radosť„Koľko úžitku a božskej radosti prináša
samota a mlčanie v púšti, vedia len tí, ktorí ju poznajú z vlastnej
skúsenosti. Tu sa môžu mocní muži uzobrať v sebe, koľko si prajú, a v
sebe tiež ostať; vytrvalo sa snažiť o čnostný život a užívať nebeské
ovocie milosti. Tu si skúšajú nadobudnúť také oko, ktorého jasný pohľad
z čistej lásky raní Ženícha; oko, ktoré je – čisté a bystré –
zamilované len do Boha. Tu sviatkujú v činnej nečinnosti a odpočívajú v
striedmej činnosti. Tu udeluje Boh svojim atlétom po namáhavom boji
vytúženú odmenu: pokoj, ktorý svet nepozná a radosť v Duchu Svätom“
(Sv. Bruno, zakladateľ kartuziánskeho Rádu). | Údaje: Kartuzija Pleterje Drča 1 8310 Šentjernej Slovinsko Tel.: +386 (0)7 30 81 225 E-mail:
Internetová stránka Veľkej Kartúzy: www.chartreux.org |